Múzeá a galérie
Hasičské múzeum v Martine
🌐 https://www.priekopa.sk/
FB: https://www.facebook.com/priekopa.sk
ℹ Prehliadka múzea pozostáva z expozície konských a ručných striekačiek, expozície motorových striekačiek, oddelenia výzbroje a výstroje, zbierky medzinárodných uniforiem a dvoch expozícií hasičských automobilov. Expozície sa nachádzajú v troch rôznych budovách v rámci areálu SIM. V areáli sa taktiež nachádza malá ZOO farma, grilovacie zóny, športoviská a pumptrack dráha.
Slovenské národné múzeum v Martine - Etnografické múzeum
🌐 https://www.snm.sk/?etnograficke-muzeum-uvodna-stranka
ℹ Etnografické múzeum je múzeum v Martine. Patrí medzi najstaršie muzeálne pracoviská SNM. Obsahuje najväčšiu zbierku ľudovej kultúry na Slovensku. Činnosť SNM-EM najväčšieho najstaršieho múzea na Slovensku je veľmi rozsiahla. Výsledkom snahy je najucelenejšia zbierka ľudovej kultúry na Slovensku.
Slovenské národné múzeum v Martine - Múzeum Andreja Kmeťa
ℹ Zrekonštruované Múzeum Andreja Kmeťa dokumentuje prírodu severozápadného Slovenska. Zameriava sa aj na dejiny Muzeálnej slovenskej spoločnosti a jej dejateľov, s dôrazom na osobnosť Andreja Kmeťa (1841 - 1908). Múzeum s viac ako 500 000 zbierkovými predmetmi sídli v prvej budove SNM z roku 1908. Stála expozícia: Príroda Turca a Kmetianum.
Múzeum slovenskej dediny
ℹ Múzeum slovenskej dediny je svojou rozlohou 15,5 ha najväčšie múzeum v prírode na Slovensku. Expozície prezentujú návštevníkom tradičné staviteľstva spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia, a to z regiónov Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky a Turiec. V súčasnosti MSD usporadúva aj tradičné podujatia národopisného roka, ktoré približujú návštevníkom život na dedinách v minulosti aj prostredníctvom vystúpení folklórnych súborov, oživovaním tradícií a miestnymi trhmi, jarmokmi činnými špecializovanými podujatiami
Časť objektov je interiérovo zariadená a prístupná návštevníkom. V regióne Orava patrí k najpozoruhodnejším zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. V centre areálu je situovaný turčiansky región, ktorého dominantu tvorí rímskokatolícky drevený kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna postavený v roku 1792, zaujímavý sochárskym a maliarskym riešením interiéru. K unikátnym stavbám patrí filagória zo Slovenského Pravna s cennými nástennými maľbami z r. 1792 a rekonštruovaný objekt vozárne z Moškovca. V regióne Liptov sú sprístupnené usadlosti murárskeho majstra z Vavrišova a maloroľníka z Východnej s interiérovými expozíciami spôsobu bývania v 30. rokoch 20. storočia.
Slovenské národné múzeum v Martine - Múzeum Martina Benku
ℹ
Dom maliara Martina Benku (1888 - 1971) zachovaný v autentickej podobe, približuje život a výtvarné dielo jedného z najvýznamnejších umelcov slovenskej výtvarnej moderny. Interiéry domu, postaveného v rokoch 1956 - 1958, sa stali múzeom v roku 1973. V zmysle poslednej vôle majstra Benku sú zachované v pôvodnej podobe a predstavujú zaujímavú ukážku interiérov zo 60. rokov 20. storočia, ozvláštnených umelcovým vkusom, tvorivými činnosťami a záľubami.
SNK - Literárne múzeum
Vstupenka do stálej expozície:
💰 Dospelí 3 €, Študenti 2 €, Deti od 6-18 rokov (doprovod pre skupinu nad 10
detí zdarma) 1€, Seniori nad 62 rokov
2 €,
Deti do 6 rokov, držitelia preukazu ZŤP, držitelia preukazu
ZMS, ICOM - zdarma
Vstupenka na samostatnú výstavu 1€/osoba
ℹ
Literárne múzeum SNK (LM SNK) sídli v centre Martina v historickej budove z konca 19. storočia. Samotná budova, ako prvé sídlo Matice slovenskej, bola v roku 1961 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Už v roku 1870 v nej bola návštevníkom sprístupnená prvá národná múzejná expozícia archívneho, knižného, galerijného a národopisného zamerania. Dnes slúži ako priestor na prezentáciu dejín slovenskej literatúry a knižnej kultúry.
Múzeum rómskej kultúry pri SNM v Martine
ℹ
Múzeum je špecializovanou zložkou SNM v Martine. Toto pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou sa začalo formovať na pôde SNM - Etnografického múzea v Martine, ako Dokumentačné centrum rómskej kultúry na Slovensku v roku 2002. Po transformácii v roku 2004 je dokumentačným a vedecko-výskumným múzejným pracoviskom, ktoré v rámci profilácie múzea kladie dôraz na akvizičnú, metodicko-odbornú a kultúrno-výchovnú činnosť. Prezentuje rómsku kultúru a informuje o jej špecifikách. V súčasnosti sídli v areáli SNM - Múzea slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch.
ŽELEZNIČNÉ MÚZEUM SLOVENSKEJ REPUBLIKY
SPOLOK VÝHREVNE VRÚTKY
ℹ Železničné múzeum SR v Bratislave je otvorené v období od 15.4. do 15.10. denne, vždy od 10.00 do 17.00 hod, pričom pre návštevníkov sú prístupné len vonkajšie expozície. V prípade záujmu o prehliadku múzea so sprievodcom, prehliadku vnútorných expozícií alebo o návštevu mimo uvedeného času je potrebné objednať sa najneskôr 3 dni vopred na telefónnom čísle 02 / 2029 7296.
Expozícia Martin sa nachádza v časti depa bližšie k osobnej stanici ŽSR. Prezentuje predovšetkým parné rušne, z ktorých časť (486.007, 475.196, 556.036) je schopná prevádzky, ďalej výber motorových rušňov a vozňov (napr. vozidlá T 435.093, T 679.1168, M 274.004 a pod.) a elektrické rušne (E 499.047 a E 669.2133). Niektoré z vozidiel je možné vidieť v štádiu prebiehajúceho reštaurovania. Zaujímavým exponátom je funkčné elektromechanické staničné zabezpečovacie zariadenie SH 5007 s rôznymi typmi návestidiel, prestavníkov a ďalších zariadení, ktoré sa v bežnej prevádzke už väčšinou nevyskytujú.
Spojenie: Autobusom č. 7 z osobnej stanice ŽSR Vrútky (zastávka Nákladná stanica), odtiaľ pešo cca 5 min cez dve železničné priecestia.
Každoročne sa v areáli bývalého rušňového depa Vrútky na prelome mája a júna uskutočňuje pri príležitosti Medzinárodného dňa detí podujatie s názvom Železnica pre deti. Pri tejto príležitosti sa uskutoční v priestoroch depa výstava historických vozidiel a vypravených bude niekoľko historických vlakov v blízkom, ale aj ďalekom okolí Vrútok.
Aero Múzeum
🌐 https://www.facebook.com/AeromuzeumMartin
Dom Jozefa Cígera Hronského
Návštevu je potrebné nahlásiť si vopred.
Kontakt: Helena Belláková (Archív Matice slovenskej, P. Mudroňa 1, 036 01 Martin)
Kompletná prehliadka s prezentáciou videofilmu trvá 60 minút.
Expozícia sprístupňuje:
- panelovú výstavu (panely v tvare otvorenej knihy)
- dobové fotografie spisovateľa od útleho detstva, z rodinného prostredia a posledných rokov života v zahraničí
- vecné pamiatky z osobnej pozostalosti
- ukážky výtvarných prác (maľby, vitráže, keramiku)
- ukážky literárnej tvorby a mnohé vydania jeho publikácií
- životopisné dokumenty
- 3D miestnosť na premietanie filmov pre deti
- prezentácie videofilmov (Jozef Cíger Hronský, Jozef Cíger Hronský - Mária Macuľová, Beseda Augustína Maťovčíka s Hronského neterou Máriou Macuľovou), podľa výberu
- film Karola Plicku z pobytu matičnej delegácie v USA v rokoch 1935/1936, ktorú viedol J. C. Hronský, vtedajší tajomník Matice slovenskej (Za Slovákmi od New Yorku po Mississippi; nemý film; 45 min.)
Miestne múzeum Turany
🌐 https://www.turany.sk/miestne-muzeum.html
ℹ
Múzeum uchováva a prezentuje verejnosti dokumenty približujúce históriu a súčastnosť Turian. Súčasťou múzea je aj zaujímavá zbierka fauny a flóry turianského chotára.
Múzeum Mošovských remesiel
Múzeum Jána Kollára Mošovce
dôchodcovia 0,50 € / osoba
Deti do 6 rokov a sprievodcovia so skupinou - vstup zdarma.
Vstup do expozície začína v pôvodnej sýpke. Z tejto časti sa novovybudovanými dverami prechádza do ďalšej časti, kde je inštalovaná malá kuchynka doplnená dobovými kresbami rodného domu Jána Kollára od Jána Bibzu st. Po ľavej strane je v panelovej časti zachytený život Jána Kollára od narodenia, štúdiá až po kňazské pôsobenie v nemeckej Lobede. Panelovú časť dopĺňajú rôzne vydania Kollárových Pamätí z mladších rokov života, publikácie a propagačný materiál, ktorý sa viaže k Mošovciam.
V ďalšej časti sa návštevníci zoznamujú s tvorbou Jána Kollára od prvého vydania Básní Jána Kollára cez Slávy dcéru z rokov 1824 a 1832, vydania Národných spievaniek, práce o literárnej vzájomnosti až po kázňovú tvorbu. Panelovú časť uzatvára pôsobenie Jána Kollára v Pešti v rokoch 1819-1849.
Posledná miestnosť je venovaná pôsobeniu Jána Kollára vo Viedni, jeho úmrtiu a prevozu ostatkov na Olšanské cintoríny do Prahy v roku 1904. Z roku 1963 sú tú fotografie z osláv odhalenia sochy Jána Kollára na námestí v Mošovciach, ktorej autorom je akademický sochár Fraňo Štefunko. Osláv sa zúčastnila aj Kollárova pravnučka Ľudmila. Miestnosť vhodne dopĺňa busta od Františka Melniczkého, ktorú v roku 1983 Mošovciam darovala pravnučka Jána Kollára Ľudmila. Ďalej sú tu inštalované biografie a bibliografie Jána Kollára, novšie vydania diel Jána Kollára a publikácie o ňom. Tuše Oľgy Kryslovej, Dušana Kuzmu, akvarel od Jaroslava Vodrážku a uhoľ od Miroslava Bartoša dotvárajú dobovú atmosféru Mošoviec a Turca. Vzácnou pamiatkou je plaketa s podobizňou Jána Kollára, ktorá bola súčasťou Českoslovanskej výstavy v Prahe roku 1895. V expozícii sa nachádzajú aj materiály k Spoločnosti Jána Kollára v Prahe, ktorá vznikla v roku 2004 a venuje sa šíreniu odkazu Jána Kollára v súčasnosti.
Galéria Mikuláša Galandu
12:00 - 16:00 (december - január)
ℹ Rodný dom Mikuláša Galandu bol 13. júla 1979 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Priestory domu boli Turčianskou galériou v Martine upravené na výstavné účely v roku 1987. Dňa 1. júla 2001 sa stal rodný dom Mikuláša Galandu vlastníctvom mesta Turčianske Teplice. Oficiálne otvorenie domu Mikuláša Galandu sa uskutočnilo 21. marca 2002 výstavou "Odkaz Mikuláša Galandu pre 20. storočie". Dňa 24. septembra 2002 schválilo Mestské zastupiteľstvo zriaďovaciu listinu Galérie Mikuláša Galandu, ktorej základným poslaním je zhromažďovať, ochraňovať, vedecky a odborne zhodnocovať diela výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu s osobitným zreteľom na odkaz Mikuláša Galandu.
Rodný dom významného slovenského maliara, zakladateľa moderny, grafika a ilustrátora Mikuláša Galandu sa nachádza v peknom prostredí, neďaleko kúpeľného parku, uprostred záhrady, ktorú zdobí súsošie "Rozhovor" od autora Pavla Tótha. Dňa 26. februára 2008 tu bola na prízemí opäť otvorená stála expozíciu diel Mikuláša Galandu. Návštevníci majú možnosť si pozrieť 34 reprodukcií z ružového a modrého obdobia a jeden originál - obraz s názvom "Lom", ktorý sa nachádza v pôvodnom maliarovom stojane.
Vystavené sú tu aj ukážky ilustrácií, ktoré Galanda pripravil ku knihám spisovateľov a básnikov Pavla Dobšinského, Fraňa Kráľa, Jaroslava Zatloukala a Karla Hynka Máchy. Práve v knižnej ilustrácii dosiahol medzinárodný úspech - na Svetovej výstave v Paríži roku 1937 získal striebornú medailu. Sú tu vystavené aj osobné predmety rodiny Galandovej - rodný a sobášny list, fotografie rodičov, manželky a súrodencov, ako aj rodokmeň.
Na maliarovom pôvodnom pracovnom stole je jeho monografia od autorky Zity Kostrovej. Veľkej pozornosti návštevníkov sa teší aj album historických a súčasných fotografií Turčianskych Teplíc, kde môžu vidieť premeny nášho kúpeľného mesta. Zaujímavý a netradičný je aj filmový dokument o živote a diele Mikuláša Galandu. Komentár k nemu nahovorili herci Ladislav Chudík a Peter Rúfus. Vo filme účinkuje aj umelcova manželka 86-ročná pani Mária Galandová. Je to aj jej zásluha, že v rodnom dome Mikuláša Galandu bola zriadená galéria. Galéria slúži na rôzne kultúrne podujatia. V krásnych historickým priestoroch sa pravidelne konajú vernisáže súčasných autorov, ktorí vystavujú svoje zaujímavé diela na 1. poschodí. S umelcami sa organizujú besedy, hlavne pre žiakov a študentov základných a stredných škôl mesta. Každý rok počas súťaže okresného kola Slávik Slovenska, galériou znejú krásne slovenské ľudové piesne v podaní najlepších malých ale aj starších spevákov zo základných umeleckých škôl (ZUŠ) nášho okresu. Žiaci zo ZUŠ využívajú galériu na maľovanie, modelovanie a vytvárajú diela, ktoré sú súčasťou výstav vo verejných budovách mesta.
Pravidelnými návštevníkmi galérie sú najmä žiačky SOŠP a kúpeľní hostia. V galérii je možné si zakúpiť aj rôzne spomienkové predmety - pohľadnice, magnetky, knihy.
Mesto Turčianske Teplice srdečne pozýva návštevníkov mesta, občanov a všetkých obdivovateľov diela nášho rodáka Mikuláša Galandu, ale aj iných umelcov, na prehliadku galérie.
Turčianska galéria
💰Jedna výstava: Dospelý: 3,00 €
Deti a mládež do 18 rokov, študenti, ZŤP, seniori: 1,50 €
Deti do 6 rokov, pedagogický dozor, galerijní a múzejní pracovníci, teoretici umenia, členovia Klubu galérií na Slovensku, členovia profesných združení (AICA,...), vojnoví veteráni - zdarma
ℹ Turčianska galéria je inštitúciou múzejného typu s regionálnou pôsobnosťou, z čoho vyplýva aj jej zameranie a aktivity. Jej primárnym poslaním je budovanie, evidencia, prezentácia a ochrana zbierkového fondu.
Do jej činnosti sa zaraďujú vedecko-výskumné, kultúrno-výchovné a výstavné aktivity. V súčasnosti je jej zriaďovateľom Žilinský samosprávny kraj.
Galéria svojimi prezentačnými aktivitami predstavuje tvorbu turčianskych výtvarníkov rôznych generácií prostredníctvom komorných autorských výstav, rozsiahlych retrospektív alebo kolektívnych prezentácií. Okrem výstav venovaných regionálnym tvorcom prezentuje galéria i tvorbu etablovaných slovenských a českých výtvarníkov, ale nezanedbáva ani najmladšiu generáciu umelcov.